18. 12. 2025 - 20. 2. 2026 / Klubovňa LKS v NKP Čierny orol / Liptovský Mikuláš / pondelok - piatok 8:00 - 15:00 hod

vernisáž výstavy 18.12.2025 o 16:30 hod.

Výstava výtvarných prác členky Klubu neprofesionálnych výtvarníkov pri LKS Ľubice Uličnej pri jej životnom jubileu.

Ľubica Uličná 
Tvorba Ľubice Uličnej vyrastá z hlbokého, osobného vzťahu k materiálu, ktorý nie je iba nositeľom obrazu, ale sám sa stáva významovou vrstvou diela. Látka, jej farbenie, nasiakavosť a premenlivosť sú v jej tvorbe prítomné nielen ako výtvarná technika, ale ako pamäťový a generačný odkaz. Skúsenosť rodinného prostredia, spätého s textilnou výrobou a farbením látok, sa v jej dielach pretavuje do citlivého, takmer intímneho vzťahu k materiálu. Textil nie je neutrálne médium – je nositeľom času, práce, dotyku a osobnej histórie.
Uličná vstupuje do tradičnej techniky batikovania nenápadnou, často minimalistickou maľbou. Batika tu neplní dekoratívnu funkciu, ale vytvára autonómny vizuálny svet, ktorého organické škvrny, farebné prechody a nepredvídateľné tvary organizujú priestor obrazu. Tento proces zahŕňa prvok náhody a straty plnej kontroly – farba sa rozlieva, materiál reaguje vlastným spôsobom. V takto vzniknutom prostredí sa objavujú figúry: drobné, schematické, nenápadné. Človek v jej dielach nie je nadradený prostrediu, ale je doň vložený, podlieha jeho zákonitostiam a stáva sa jeho súčasťou.
Do tejto materiálovej a procesnej roviny autorka vstupuje aj prostredníctvom výšivky – tradičného remesla, historicky spätého so ženskou skúsenosťou. Steh sa stáva stopou času, opakovania a telesnej prítomnosti. Výšivka v jej dielach nie je len ornamentom, ale aktom zásahu, ktorý narúša, prepája a zároveň zjemňuje obraz. Práve spojenie batiky, maľby a výšivky vytvára napätie medzi kontrolou a náhodou, medzi gestom a procesom, medzi vedomým rozhodnutím a materiálovou autonómiou.
Obsahová rovina diel osciluje medzi banálnymi fragmentmi každodennosti a silnými, nezabudnuteľnými zážitkami. Autorku zaujímajú momenty, ktoré by sa mohli zdať nevýznamné – kresby kurníka, rozpadnutej šopy, obyčajných stavieb –, ale aj situácie, ktoré sa do pamäti vpisujú intenzívne a vyžadujú spracovanie v podobe obrazu. Príkladom sú parašutisti skáčuci na jar z lietadla – nie ako realistický výjav, ale ako vizuálny záznam radosti, pohybu a telesnej slobody. Ide o fenomenologické obrazy skúsenosti, nie o ilustráciu reality.
Postavy v jej dielach majú často archetypálny charakter. Sú zjednodušené, schematické, pripomínajú praveké jaskynné maľby či univerzálne znaky ľudskej figúry. Opakujúce sa motívy – vrátane odkazov na Vitruviánskeho muža – naznačujú záujem o pôvodnosť človeka, o jeho telesnú mieru, o neustále sa vracajúce otázky ľudskej existencie. Človek je tu chápaný nie ako individuálny portrét, ale ako nadčasový znak, opakujúci sa v rôznych kontextoch a prostrediach.
Maľba Ľubice Uličnej je dynamická, gestická, farebne výrazná. Vytvára snové, fantazijné, miestami až surreálne priestory, ktoré pôsobia pokojne a magicky, no zároveň v sebe nesú jemnú tenziu. Priestor v jej dielach nie je fyzický, ale mentálny a spomienkový. Obrazy sú fragmentárne, otvorené, neuzatvorené do jedného významu. Ornamentálnosť a zdobnosť, ktoré sú jej tvorbe vlastné, nefungujú ako povrchová dekorácia, ale ako spôsob organizácie obrazu a zvýraznenia jeho symbolickej roviny.
Významnú líniu v jej tvorbe predstavujú diela pracujúce s motívom ženy. Vystrihnuté postavy zo starých módnych časopisov, do ktorých autorka vstupuje výšivkou, odkazujú na ženskú skúsenosť, historicky konštruované ideály ženskosti aj na tradične „ženské“ remeslá. Výšivka tu zároveň funguje ako akt – pomalý, trpezlivý, vedomý - ako zásah do masovo reprodukovaného vizuálneho materiálu, ktorý je ale taktiež pamäťou na určitý starý svet.
Výstava Ľubice Uličnej tak nie je len pozvaním do sveta fantázie. Je vstupom do osobného, intímneho univerza, v ktorom sa prelína pamäť, skúsenosť, radosť z pozorovania sveta aj tiché zastavenie nad jeho fragmentmi. Je to svet videný skrz citlivosť ženy, ale zároveň skrz pohľad človeka, ktorý sa dokáže zastaviť v okamihu a nechať ho doznieť v obraze.

Ľubica Uličná sa venuje kresbe ceruzkou, uhľom, tušom, farebnými pastelmi či kombinovaným technikám. Tvorí vyväzovanú, voskovú a kombinovanú batiku. Tiež sa venovala šitiu bábok do bábkového divadla a hračiek. Autorka výstavy žije v obci Liptovský Peter v blízkosti Liptovského Hrádku. Venuje sa historickým míľnikom obce a tiež významným osobnostiam, ktorých život a nezvyčajné pôsobenie zanechali v obci výraznú pečať. Aj tieto aspekty sa jej darí zhmotňovať vo svojej tvorbe. Viac ako štyridsať rokov navštevuje výtvarné školenia, sústredenia poriadané osvetovými inštitúciami, každoročne obosiela regionálne postupové výstavy a aj tematické výstavy v iných mestách, kde získala množstvo ocenení a čestných uznaní.