Biela pýcha neviest

„Svadobné šaty nie sú „len“ predmet, bezduchá vec. Pre mňa osobne sú cestovným lístkom do minulosti a pri správnom pohľade z nich dokážem čítať ako z učebnice dejepisu“

Volám sa Jana Mládek Rajniaková a som autorkou a majiteľkou rozsiahlej zbierky starých svadobných odevov  a svadobných doplnkov z obdobia bývalého Československa. Som však aj etnologičkou, pedagogičkou, manželkou, mamou a v neposlednom rade aj dcérou, sestrou, kamarátkou...

Narodila som sa v Liptovskom Mikuláši, svoje detstvo a mladosť som prežila v Hybiach, kde mám dodnes všetku svoju rodinu. Hoci posledné roky bývam v Ini, v malej dedinke v okrese Levice, považujem sa stále za Liptáčku.

Etnológia:  Tento prekrásny študijný odbor som študovala v rokoch 1999-2004. A zvolila som si ho doslova náhodou, hoci dnes viem, že to vonkoncom nebola náhoda, a malo to tak byť. Bola som členkou folklórneho súboru a hoci som mala 15 rokov, fascinovala ma rozmanitosť štýlov hry podľa jednotlivých regiónov a lokalít. Cez vtedajšiu vedúcu súboru som zas veľmi intenzívne vnímala pestrosť prejavov našej tradičnej kultúry a už ako mladému dievčaťu sa mi v hlave vynárali otázniky. Prečo takto naši predkovia žili? Prečo sa im to páčilo, prečo im to vyhovovalo a napokon, ako je možné, že im to všetko pomáhalo k prežitiu? No a jedného dňa videla moja mamina v televízii akúsi reportáž, kde sa hovorilo o katedre folkloristiky v Nitre (dnes Katedra etnológie a folkloristiky). Okamžite som vedela, že je to to jediné a pravé pre mňa. Na poslednú chvíľu som si podala prihlášku a vonkoncom som nepochybovala, že na tej katedre budem študovať. Počas rokov štúdia sa mi môj záujem zúžil na odev a odievanie. Bola som nim doslova pohltená a najviac ma zaujímalo práve to, ako sa ten náš slovenský ľudový odev vyvíjal a menil. Napokon som na túto tému písala aj dizertačnú prácu, potom som o tradičnom odievaní aj prednášala  a neskôr aj vydala knihu. Je veľmi zaujímavé  sledovať, ako sa ľudia v minulosti na vidieku vyrovnávali s príchodom moderných odevov, ako ich dokázali zahrnúť do svojho šatníka a ako postupne ten šatník pod vplyvom módy menili.

Zbierka: k dnešnému dňu má zbierka  presne 151 svadobných odevov. Nie sú to len šaty, sú to aj pánske obleky a rôzne doplnky ako závoje, kravaty, rukavičky, topánky. Takto všetko dokopy tvorí približne 220 kusovú zbierku. Nebolo mojim zámerom zbierať svadobné odevy a nestalo sa tak zo dňa na deň. Bola to vážne náhoda v kombinácii s mojou dušou „starinára“ a etnológa. Prvé šaty, ktorých som sa ujala, dnes označujem ako šaty nula alebo aj zakladateľky zbierky, hoci v tom čase som ani nesnívala o tom, že by som mohla byť ich zberateľkou. Bolo to v roku 2012, keď nás známi zavolali do starorodičovského domu, ktorý po babke vypratávali a poznajúc mňa aj manžela ako tých, ktorí majú radi staré veci, umožnili nám zobrať si čokoľvek, čo sa nám pozdávalo. Úprimne, nepozdávalo sa nám nič, pretože ten dom bol už precízne vyprataný. No pri odchode mi nedalo a otvorila som starú skriňu v prázdnej izbe a v nej boli svadobné šaty a závoj. Chápete, nemohla som ich tam nechať napospas moliam a myšiam, okamžite bolo rozhodnuté, že idú s nami domov. Nepotrebovala som ich na nič, ani som nemala plán, že by som ich na niečo použila. Len som cítila, že ich potrebuje zachrániť. Šaty som vyprala, závoj opravila a na ďalšie roky odložila do truhlice.

Jedného dňa som si však uvedomila, že okrem týchto šiat mám aj šaty iné- svoje, mamine, starej mamine a dostali sa ku mne aj šaty jednej susedy. Odrazu bolo šiat viac a viac a mňa začínala svadobná móda volať na výskum.

Dnes je to iné ako na začiatku. Stále hovorím, že ak človek na niečom intenzívne pracuje, začne to k nemu prichádzať samé. V začiatkoch som bola ja tá, čo hľadala a oslovovala ľudí, či náhodou na povale, v pivnici, v skrini, kdekoľvek nemajú staré svadobné šaty. Obchádzala som rodinu, susedy, známe v dedine. Teraz je to naopak, šaty už u nás klopú samé. Občas dostanem list,  či by som mala záujem o také a také šaty, občas príde mail, nezriedka príde rovno balík a ja len oči otváram, aké šaty prišli a niekedy sa šaty ku mne dostanú sprostredkovane cez obecný úrad alebo cez kamarátku, či moju maminu. Asi je to tak, že zbierku vytvárame viacerí.

V momente, keď som si uvedomila, že zbieranie šiat ma teší a plnohodnotne vypĺňa môj čas, začala som sa držať takej vízie, že zbierku vyskladám z darov a – to je ešte dôležitejšie, že zbierka bude výpovedná a k šatám si budem pýtať aj informácie k ich vzniku, spomienky majiteliek, ako šaty tvorili, ako sa v nich cítili a pod. A tak sa stalo, že som sa stala zberateľkou šiat s príbehom. K niektorým šatám neviem veľa, no niektoré sú už na prvý pohľad plné zaujímavých momentov a rozprávajú a rozprávajú a rozprávajú. Napríklad šaty, ktorých majiteľka viac ako rok pred svadbou začala denne pred obedom, počas obednej pauzy v práci, navštevovať oddelenie metrového textilu v nádeji, že už priviezli jej vysnívanú látku. Nakoniec ju priviezli tesne pred svadbou, ale šaty si stihla dať ušiť a všetko dobre dopadlo. Alebo šaty, ktorých majiteľka neváhala a nechala si ich pripraviť z jediného dostupného materiálu v tom čase - padákoviny! Poprípade šaty, ku ktorým mi majiteľka poslala aj strih z Burdy a teda konštatujem, že boli ušité nadmieru precízne a na nerozoznanie od tých na obrázku v časopise. Neviem, či som to týmito krátkymi príbehmi dostatočne vystihla, ale možno je to zjavné, že príbehy šiat sú vlastne príbehmi doby, v ktorých vznikli. Ja to fascinujúce! No, vedela by som rozprávať o každých jedných z nášho podkrovia.

Svadobné múzeum, či výstavy?:

Zatiaľ mám šaty doma, v podkroví nášho domu, ale už začínajú byť náročné na priestor. Môj manžel zvykne hovoriť, že máme šaty aj na záchode, čomu, samozrejme, tak nie je, no je to také výstižné prirovnanie reálnej situácie. Na moju veľkú radosť je ich skutočne veľa.

Skladovanie nie je jediná práca v rámci starostlivosti o ne. Je to rad rôznych ďalších činností- pranie, bielenie, zašívanie v prípade potreby a dokonca aj šitie nových chýbajúcich častí ako sú napríklad spodnice, či prešívanie gombíkov, pretože pôvodné zhrdzaveli. Tie ďalšie činnosti súvisia s archiváciou, čiže  šatám vytváram vlastné záložky a zložky, kde si o nich píšem všetky údaje a získané informácie a samozrejme aj informácie o ich majiteľkách. Dalo by sa povedať, že  šaty majú u mňa v archíve svoj vlastný životopis doplnený fotografiou.  So starostlivosťou o zbierku je spojená aj nevyhnutná propagácia zbierky, pretože som sa pôvodným majiteľkám zaviazala, že sa o šaty postarám a doprajem im dôstojný druhý život a s tým súvisí aj zverejňovanie a vystavovanie získaných predmetov. Zatiaľ všetky získané šaty aktívne zverejňujem na sociálnej sieti v rámci vlastnej stránky, postupne plánujem rozbehnúť aj webovú stránku, akési virtuálne múzeum. Je to akýsi môj dlh voči spoločnosti- niečo som dostala a nechcem a nesmiem si to nechať len pre seba.  V ďalšom kroku mám určite v pláne vydať katalóg svadobných šiat a možno aj odbornú publikáciu venovanú svadobnému odievaniu v dobách bývalého Československa. Jednoducho, starostlivosť o zbierku nie je len o starostlivosti o šaty, ale aj o informácie patriace k nim, lebo popravde- všetky šaty sú pre mňa cestovným lístkom do minulosti a pri správnom pohľade viem z nich čítať ako z učebnice dejepisu.

Plánov a cieľov je veľa:

Vlastním nevšednú a rozsiahlu zbierku. Šaty majú stále svoje majiteľky, ktoré mi ich síce zverili do starostlivosti, no akosi to nedokážem vnímať tak, že som sa stala ich novou majiteľkou. Z toho dôvodu so šatami ani neobchodujem, nevymieňam ich, neponúkam na výstavy za peniaze. Držím sa toho, že vlastním zbierku. Čo sa týka počtu šiat, nemám žiaden cieľ. Pre mňa nie je zberateľstvo súťaž s danými limitmi, pre mňa je to radosť. Veď keď si tak uvedomím, už 150 šiat= 150 majiteľov, ľudí, ktorí boli ochotní čosi mi len tak podarovať je zimomriavkové zistenie, nie?  A u nás majú teda dvere otvorené všetky staré šaty, ktoré zaklopú.

Ciele si však dávam v oblasti propagácie a zverejňovania zbierky. Dávno som pochopila, že tieto biele skvosty potrebujú viac, ako len vešiaky v našom podkroví, že by to chcelo poriadnu výstavu, dve aj tri a neskôr zrejme dôstojné statické miesto, kde by šaty našli svoj domov. Nerada hovorím, že múzeum, ale áno, chcelo by to svadobné múzeum. Zatiaľ sa mi, vďaka spriazneným inštitúciám, podarilo dosiahnuť časť cieľa a šaty vyšli do sveta, sú momentálne na dvoch miestach - v Trnave a Bytči a od polovice augusta budú aj na tretej výstave v Liptovskom Mikuláši.

V ďalšom kroku by som šatám dopriala publikáciu, s fotografiami, s príbehmi, s odborným komentom. Ohlasila sa mi šikovná fotografka, ktorá šaty nafotí tak, aby oku neunikol žiaden dôležitý detail a aby sa fotografia dokázala zachytiť ten správny moment doby v šatách ukrytý. Takže, len čo sa všetky šaty vrátia z výstavnej cesty domov, ideme sa pustiť do fotoprojektu. Veľmi sa z toho teším!

 No a zdá sa, že potom sa už  nerušene môžem pustiť do práce na tom naozajstnom múzeu.

O zbierke sa dočítate aj v : mesačník Čarovné Slovensko 5/2020

                                            V denníku Nový čas 16.6.2020

                                            MY LEVICKO (august 2020)

                                            Spoločník (máj 2021)

O zbierke sa hovorilo aj v týchto reportážach: Relácia Reflex (TV Markíza, 26.2.2020)

                                                                  Relácia Inkognito (TV JOJ, 16.9.2019)

                                                                  Televízne noviny (TV Markíza 27.9.2020)

                                                                  TV Central (19.5.2021)

                                                                  Relácia Slovensko v obrazoch (RTVS 1, 25.4.2021)

RTVS: Rozhlasová relácia Hosť Andrey Polačkovej (Rádio Slovensko 26.10.2020)

Web:   diva.sk  (január 2020)

https://mylevice.sme.sk/c/22653208/doma-ma-unikatnu-zbierku-svadobnych-siat-su-aj-80-rocne.html    (My Levice, 15.5.2021)

https://www.lp-life.cz/sberatelstvi-konicek-nebo-posedlost-neuverite-co-vsechno-lide-sbiraji-od-svatebnich-satu-mobilu-az?fbclid=IwAR1qTOBtnvBqDsgpcyVIuBbMHqaw-oMMBOYlFmVwf3BR-TlfYg718qMnRCo  (LP-Life.cz, 18.5.2021)

Sociálna sieť: FB stránka Vaše staré svadobné šaty

www.muzeumsvadobných